reklama

Magnezit...

Magnezit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan horečnatý - MgCO3. Najlepšie lokality na Slovensku sú Hnúšťa-Likier (okres Rimavská Sobota), Jelšava (pri Revúcej, okres Revúca), Košice (ložisko Bankov, okres Košice I), Lubeník (pri Revúcej). Magnezit sa používa na výrobu slinku, ktorý sa získava zahriatím a zbavením CO2, čím sa získa takmer čistý MgO. Z neho sa ďalej vyrábajú magnezitové a chrómmagnezitové tehly, ktoré majú dobré tepelno izolačné vlastnosti a veľkú žiaruvzdornosť. Používa sa na žiaruvzdorné obmurovky pecí, teda hlavne v hutníckom priemysle. V minulosti sa z neho vyrábal kovový horčík, od čoho sa upustilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Na úvod troška geológie, ale ako už úvod naznačil, dnešný príbeh bude z prostredia východu, Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Áno, sme v Košiciach, presnejšie Ťahanovce. Táto obec bola pridružená ku Košiciam okolo roku 1969. Ešte pred vojnou sa tu postavil závod na spracovanie Magnezitu. Surovina sa dopravovala spôsobom, ktorý je pre mňa do dnes úchvatný a impozantný a keďže sa vo voľných chvíľkach venujem modelom, mať ho doma v zmenšenej mierke je môj sen. Košičania už asi vedia o čom je reč, pre ostatných poviem, nákladná lanovka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lanovka Kunčice nad Labem - Černý dúl

Výrobca lanovky Transporta Chrudim, lanovka mala obežné lano a nosné lano, ktoré slúžilo ako koľajnica a teda po nej jazdili vozíky, ktoré sa na koncových staniciach odpojili od obežného lana a následne sa „odgúľali“ dopravili k výsypke alebo násypke a späť na dráhu. Horná stanica lanovky bola v bani Bankov, spodná končila v magnezitke. Vozíky sa hompáľali nad domami a záhradami, samozrejme z času na čas odpadol z vozíka kus magnezitu alebo sa vrhol na zem aj samotný vozík. V rámci ochrany boli nad zástavbami umiestnené ochranné siete. Napínacie zariadenie nosných lán bolo umiestnené v spodnej stanici, začiatok prevádzky lanovky bol 1951 a prevádzka sa ukončila v 1995. Prepravná kapacita lanovky bola približne 135t za hodinu "záležalo od počtu vozíkov na trati". Výkon hlavného pohonu mohol byť cca 130kW. Nosné lana mali dva priemery, smer dolu, teda pre naložené vozíky bol hrubší ako lano, po ktorom išli vozíky smerom do Bankova. Lanovku sme mohli vidieť aj vo filme „Jako Jed“, kde hlavnú rolu stvárnil Zdeněk Svěrák a Ivona Krajčovičová.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konečná stanica lanovky v Ťahanovciach, v pozadí bývalé magnezitové závody

Vrcholová stanica lanovky - baňa Bankov

Záber na baňu Bankov

Sieť slúžila na zachytávanie padajúcej suroviny z vozíkov

Záber na lanovku z filmu Jako Jed

A ešte jeden.....

Strojovňa lanovky, všimnite si to mohutné ozubené koleso, odoláva zberačom kovov...

Baňa Bankov. Ložiská boli objavené začiatkom 20 storočia, ťažba prebiehala od 50 rokov do roku 1995, kedy sa skončila aj prevádzka lanovky. V súčasnosti sa plánuje opätovne s otvorením ťažby. Po zastavení spracovania magnezitu v Košiciach sa výroba presúva do Jelšavy, kde je funkčná magnezitka do dnešných dní. Osud bane Bankov mi nie je jasný, počul som, že to mohlo byť ako turistické miesto. Baňa má odkaliská, kráter po povrchovej ťažbe, ale aj štôlne, ktoré vznikli podzemnou banskou činnosťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Baňa Bankov, povrchová ťažba

A krása ťažnej veže..

A ešte jeden záber na inú ťažobnú vežu bane Bankov..

Záverom som chcel poukázať na to, že na Slovensku existujú zaujímavé technické diela, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Keď sú v prevádzke, vadia nám, berieme ich ako samozrejmosť, ale keď ukončia svoju činnosť, začnú nám chýbať a ostane nám smutno. Nákladná lanovka Bakov-Ťahanovce je zaujímavé technické dielo, ktoré je magnetom zberačov kovov a takto sa nečinne prizeráme ako nám technické dielo mizne pred očami. A pritom stačí tak málo, vyhlásiť ju za technickú pamiatku. Je mi smutno nad nečinnosťou pamiatkarov, ľahostajnosťou s akou pristupujú k takýmto veciam. Načo máme na Slovensku pamiatkový úrad? Pamiatka nie je len hrad, zámok, obraz, socha. Sú to aj technické diela, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Ja viem, ja viem, možno som trápny, ale záleží mi na tom, aby sme si vážili takéto objekty a keď je jasné, že musia ustúpiť zámerom developerov, ktorí nemajú cit pre architektúru „ak je architektonický skvost výškový skleník, tak sa z nás vytratil zmysel pre krásu“ bolo by dobré takéto pamiatky rozobrať a presunúť ich do technického múzea, alebo využiť na iné, možno rekreačné účely. Veď naše deti majú právo vidieť ako sa dopravovala ruda z baní do výrobných závodov. Dnes už každé malé dieťa drží v ruke nákladné auto a berie ho za samozrejmosť. Ale keď mu ukážete nákladnú lanovku, funkčnú, ktorá ostala posledná v bani Cígeľ a v Žiranoch (viac o nich na budúce), tak ostanú v nemom úžase a dokážu sa na ňu dívať celé hodiny, ako sa vozíky v pravidelných intervaloch hompáľajú na nosom lane sem a tam, v pozadí zvuk odvaľovania sa koliesok po lane. Fascinuje to aj mňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

zdroj: www.vivo.sk, wikipedia, film Jako Jed-filmová místa.cz, birdz.sk, Transporta Chrudim. Poďakovanie za fotky patrí všetkým, ktorí sa snažili toto dielo zdokumentovať.

Radovan Bajer

Radovan Bajer

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý má rád Bratislavu. Mám rád industriálne pamiatky a všetko čo sa týka priemyslu. Som Ružinovčan, mám rád prírodu a ľudí. Rád im pomáham a chcem pomáhať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu