Stavať alebo nestavať širokorozchodnú trať?

Autor: Radovan Bajer | 4.4.2013 o 20:20 | (upravené 4.4.2013 o 21:34) Karma článku: 7,67 | Prečítané:  954x

Dnes som si prečítal článok o tomto: "Rusi strašia, že nás širokorozchodná obíde." A tak som sa zamyslel a ako bývalý rušňovodič som sa rozhodol, že napíšem článok o širokorozchodnej trati a význame alebo zbytočnosti ju stavať na západ. Čo je to široký rozchod, aký máme na Slovensku a všade inde?

 

Skoro celá Európa a časť Ázie má rozchod koľajníc, ktoré považujeme za normálny. Ten rozchod je 1435 mm. Nebudem tu rozpisovať históriu vzniku železnice. Každý si to môže nájsť sám, veď v dnešnej dobe google vyhľadávač je náš každodenný pomocník. Ako sa vlastne prišlo k širokému rozchodu a za akým účelom? Klamal by som, keby som napísal o tom, že v ktorom roku sa rozhodlo prejsť na široký rozchod v Rusku a krajinách bývalého ZSSR a Číny. Široký rozchod 1520mm, niektoré zdroje uvádzajú 1524mm je rozchod, ktorí niektorí považujú za problém, iný za výhody. Aké má výhody? To by sa dalo rozčleniť na viac smerov, ako vojenský stratég by som konštatoval, že výhodou je izolácia od západu. Za druhej svetovej vojny boli v móde vojenské vlaky, pancierové vlaky, ktoré by sa mohli dostať bez najmenšieho problému smerom na východ. Teraz by to problém bol. Ďalší smer je preprava surovín. Rusko je veľká krajina a hlavne bohatá na nerastné suroviny. A to je kameň úrazu. Kapacita našich vagónov je oveľa menšia ako kapacita vagónov na široký rozchod. Vybudovaním Bajkalsko-Amurskej magistrály, Transsibírskej magistrály sa otvorila možnosť prepravy komodít na západ, ale aj do Číny. Tzv. hodvábna cesta novej doby. Čo sa najviac vozí? Uhlie, Ruda, Síra, Fosfáty, ale aj Ropa do Číny. Dlhé vlaky, ktoré sú pre niekoho známe len z filmov o prériách Ameriky sú bežné aj smerom na východ.

Cisterny

Širokorozchodné cisterny, v ktorých sa vozí nerastné bohatstvo hlavne do Číny (ropa)

 

A ako to je smerom na západ? Zaujímavá otázka. Hlavným artiklom je ruda. Železná ruda pre potreby hutných podnikov v Poľsku, Slovensku a Rakúsku z časti. Do USS Košice vedie priama trať s rozchodom 1520mm, ktorej vozbu zabezpečujeme prostredníctvom lokomotív Škoda Plzeň vyrobeným pre tieto účely a posun v závode, ale aj v Čiernej nad Tisou a iných staniciach na širokom rozchode zabezpečujú lokomotívy, ktoré boli v obrovských množstvách vyrobené nielen pre ČSSR, Poľsko, Irak, Sýriu, Indiu, Albánsko ale aj ZSSR. Hovorím o type T669.0 a 1 v rusku označenie ČME3. Od toho sa hovorí týmto krásavcom čmeliak. No a tieto lokomotívy zabezpečujú posun priamo v železiarňach a okolí.

 

125

Lokomotívy Škoda Plzeň v dvojčlennom riadení so súpravou železnej rudy. Predstavte si hmotnosť súpravy, keď sú v čele vlaku dve dvojičky. Na postrku tiež občas býva jedno dvojča.

čme3

Čmeliak niekde v Rusku

T669

Normálne rozchodný stroj radu T669

irak

Lokomotíva ČKD v Iraku v sprievode somárikov (zdroj lubosh.railpage.net)

 

Na Slovensku bol vybudovaný terminál v Čiernej nad Tisou, kde sa prekladajú suroviny do vagónov normálneho, teda nášho rozchodu. Takto sa prekladá aj ruda, ktorá sa vozí do bratislavského prístavu a tu prekladá do riečnych člnov smerujúcich do Rakúskeho hutného gigantu VOEST Alpine alebo priamy vlak rudy do Linzu, kde sa hute nachádzajú. Rakúsko nie je závislé od Ruskej rudy. Ruda sa dováža aj z Poľska alebo Chorvátska. USS Košice sú závislé do širokej trate. Poľsko je na tom podobne ako Slovensko, tiež za účelom ťažkej metalurgie vybudovalo širokorozchodnú trať do závodov v Katoviciach. V rámci vzťahov so ZSSR ako našich bratov RVHP sme museli vyrábať lokomotívy v bývalom Československu samozrejme aj pre nich. A tak sa stalo, že lokomotívny park tvorí 60% strojov zo západu.

čs200

Expresné lokomotívy Škoda typu ČS200 jazdia v Rusku do dnes. Moskva - St. Peterburg

 

Ale aj Rusi neotáľali a k nám a nielen k nám sa dostali ich lokomotívy, ktoré sme poznali pod názvom Sergej alebo Ragulin. V Nemecku sa dostalo Ragulinu krajšie pomenovanie, Ludmila. A tak sa stalo, že v bývalých krajinách RVHP behá mix lokomotív Československého typu a Ruské stroje.

Sergej

Sergej (www.honzikovyvlacky.cz)

Ragulin

Ragulin (www.honzikovyvlacky.cz)

 

Prečo sa chce stavať široká trať až na západ? Správna otázka. Je viacero možností a čo je skutočne za touto snahou by som mohol brať ako konšpiračnú teóriu. Jednou z nich je Rakúsko a VOEST Alpine. Železná ruda je dôležitá surovina a prekládka rudy z vagónov do vagónov alebo lodí je pomerne drahá. Preto sa špekuluje potiahnuť trať údajne do Bratislavského prístavu alebo až do Linzu. Druhá možnosť je doprava kontajnerov teda kombinovaná doprava až do Nemecka alebo Holandska. Zaujímavý plán, ale oplatí sa to? Kontajnerové vlaky končia svoju púť zvyčajne v strednej Európe, kde sa v termináloch zložia z vagónov a na nákladných autách dovezú k odberateľovi. No dobre, budem otvorený, Čínske rifle do jedného z ich skladov. Minimum vlakov chodí cez Slovensko do Čiernej nad Tisou. A prečo by aj, veď z Číny sa plaví obrovská námorná loď, druhá vec je aj to, že si neviem predstaviť koľko vlakov by muselo ísť a akých dlhých, aby dopravilo kontajnery namiesto lode. Ďalším faktom, ktorý je zaujímavý je to, že lodi sa neoplatí voziť naspäť do Hongkongu prázdne kontajnery ako balast, lacnejšie je vyrobiť nový kontajner v Číne. A tak kontajnery končia v Rotterdame a ako novinka sa začali využíva na lacnú formu zaujímavého bývania. Teda je skutočný záujem Ruska alebo Číny voziť kontajnery? Nie, skorej to vidím na suroviny. Ale tie sa k nám vozia. Občas sa využívajú ruské vozne, ktoré sa „previažu“ na náš rozchod, zaradia sa do vlaku spolu so spojovacími vagónmi (to preto lebo ruské vozne majú iný typ spriahla ako máme v Európe) a prídu na miesto určenia. Príkladne do Bratislavského Istrochemu, alebo Fosfa Poštorná v ČR. To sa bavím samozrejme o tekutých komoditách. Ruda je iná káva. A možno v tom je snaha o výstavbu trate až sem a smer západ. Ale kam až? A čo bude so Slovenskom? No iba toľko, že Čierna nad Tisou stráca svoj význam, udržia sa len železiarne so svojou vozbou. Vybuduje sa terminál na západe? Kde a prečo? V Bratislave? Načo? Už tu je prekládka a je to zbytočné. Trať by viedla do Rakúska a tam asi aj skončila. Cez nás alebo Maďarsko by ucelený vlak prešiel bez nutnosti zastavenia, snáď len pre potreby výmeny rušňovodičov. Poliaci majú najdlhší úsek širokej trate, ale kam by pokračoval? Cez ČR do Rakúska? Obišlo by sa Slovensko. Čo je teda horší scenár? Postaviť cez nás trať a využiť Cargo zamestnancov pre dopravu vlakov alebo asi ani nie, pretože by na trati vozbu zabezpečovali súkromný dopravcovia a teda Cargo by prišlo o prácu. Myslím si, že otvárame pandorinu skrinku, pretože či už železnica pôjde cez nás alebo nás obíde, tak Slovensko z tohto kšeftu dopadne najhoršie.

spojovací vozeň

Spojovací vozeň. Vľavo je ruská cisterna previazaná na náš rozchod

Tento článok je môj pohľad na celú vec okolo budovania ŠRT cez Slovensko alebo jeho obchádzku. Zdroj spz.logout.cz, K-report

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?