Ja Slovák

Autor: Radovan Bajer | 5.11.2013 o 20:17 | (upravené 5.11.2013 o 21:54) Karma článku: 8,57 | Prečítané:  396x

Kde bolo, tam bolo, bolo malé červené kráľostvo, kde sa liala protekcia a sypali úplatky. V tom kráľostve vládol alipaša a 83 statočných. Proti nim stáli zoskupenia a hordy opozičníkov. Mlátili sa hlava nehlava, urážali sa, osočovali, konšpirovali a tomu všetkému sa prizerali kupci dvoch veľkých obchodných karaván. A samozrejme nesmiem zabudnúť na ľud. Ten úbohý ľud.

Takto nejak by sa dal napísať úvod v rozprávke o Slovensku. Krajina, ktorá má bohatú históriu a ktorej národ je pod neustálym tlakom z hora. Z času na čas sem prihodím príbehy o zanikajúcej histórií technických pamiatok, o tom ako musí človek bojovať o prežitie vo firmách, o tom ako sa musí ponižovať pri pohovoroch. A načo? Zo dňa na deň je to na Slovensku horšie a horšie, všetko čo tu fungovalo, už fungovať prestáva. Sme manipulovaný preferenciami politických strán a dobre vieme, že tie percentá sú fraška. Vieme to, ale bojím sa, že človek sa nechá ovplyvniť a dostáva sa do stavu hladiny Alpha, teda bdie, vníma, ale v podstate je mu všetko okolo neho ukradnuté.

A to je problém ľudia, pretože túto krajinu sme budovali všetci, stavali sme fabriky, obrábali polia, na ktorých dnes vyrástli nákupné centrá alebo montované fabriky, kde sa drieme za pár Eur mesačne. A keď sa niekto postaví, tak je vyhodený a ostaní, ktorí by ho mal podporiť v tichosti sklapne a povie. Veď nevadí, buďme radi, že máme aspoň nejakú robotu. Krútim hlavou, neviem to stále pochopiť. Pozrime sa za hranice, ako ľudia vedia vyjadriť svoju nespokojnosť so systémom, čo nám vládne. Každý deň sme svedkami toho, ako nás klamú, okrádajú. Nemáme čo jesť, nemáme prácu, som svedkom toho, ako manažment pod chamtivou vidinou zisku je schopný presunúť celé výrobne, celé továrne za hranice mimo Slovenska, len aby mal možnosť zamestnať svojich ľudí a nie Slovákov.

Kto je Slovák? Hrdina bojujúci za práva, za to mať sa dobre, bojujúci za prácu? Nie, je to nešťastník, ktorý zrejme potrebuje byť vedení niekým iným, niekto, kto sám nemôže existovať. Ale toto nie je snáď choroba, treba byť len viac statočný a ukázať, že nie sme ovečky alebo tupé stádo volov. Teraz si to tam hore myslia a preto si môžu s nami robiť čo chcú. Vrahovia, zlodeji sú púšťaný na slobodu, sudcovia sú kasta, ktorá je nedotknuteľná, strana Smer nám dáva rany istoty a nie sociálne. Deštruktívne. A aby nebolo toho dosť, tak si vymyslí bločkovú lotériu, ktorej cieľom je potrestať podnikateľov, čo si hrabú do svojho vrecka alebo chcú oklamať systém. Ale viete čo? Ani sa nečudujem, keď dobre vieme, že dane čo sa platia sú rozkrádané prostredníctvom štátnych zákaziek na bohvie čo a bohvie kde. Predražené tendre, rozpadajúce sa zdravotníctvo, školstvo v totálnej žumpe. Nevadí Vám to? Učitelia? Vám je to jedno? Načo sú Vám odbory? Na to, aby ste dostali vianočný príspevok v podobe saloniek a minidiár? Hlavne, že ministerstvo školstva mrhá peniazmi a Vám hovoria, že nemajú. Majú, ale nie pre Vás. A takto je to aj so sestričkami. Len sa Vám smejú. A viete prečo? Pretože sa Vás neboja.

Ako sme sa dušovali, keď nám zaviedli elektronické mýto. Štrajk dopracov a? Kde to skončilo? Pozrime si, v akom stave sú naše cesty a dialnice. Vytunelované, smiešne tunel Branisko s jednou rúrou a druhá je na oko pre zahraničného turistu spravené len ako atrapa. Stavajú nám tu firmy, ktoré sú v Čechách obvinené z porušenie predpisov (Pád mosta na EC vlak pri Studienke) a tá istá firma dostane zákazku a zrazu jej padá most pri Kurimanoch? Je to vporiadku? Asi áno a na Slovensku je to každému asi jedno. Kauzy, pri ktorých by v zahraničí už dávno boli ministri alebo poslanci vyšetrovaní, odvolaní a súdení. A čo tu? Nič, veď sa nič nestalo, veď je to jedno, keď sa nájde u ministra, ktorý má na starosti sociálne istoty a má byť príkladom všetkým, u ministra, čo s kľudom na tvári povie, že bude rád, keď udrží nezamestnanosť na hranici 14% balík peňazí. Dobrééé. Priam až super. Veď nevadí. Ale vadí, pretože národ hľaduje, dennodený boj o to, čo budeme jesť a čo bude zajtra. Ale zas to so Slovákom nepohne. On sa vie zburcovať len čo sa týka pochodu za život v Košiciach. Troška postavené na hlavu, nie?

Na Slovensku vznikli dva tábory. Bohatý zastúpený celebritami, vládnou garnitúrou a samozrejme ostatnými o ktorých ani nevieme. A na druhej strane Slovák. Obyčajný človek, ktorý je každý deň oboznámený o tom, čo zas hore spravili. A zas nič. Ani to sním nepohne. Pár nadšencov sa nájde, dobre, dobre. Sú aj taký. Ale je ich stále málo.

Čo robí opozícia? Nič. Len sa ukazuje, sedí a nič. Čo spravil taký Matovič a jeho strana pre Vás? Čo spravilo KDH? SaS? Nič. Teraz nič. Sú ticho. Stali sa z nich obyčajní Slováci, ktorí majú poslanecký plat, ale to je všetko. Ale nie, teraz sa dali do pohybu, pretože idú župné voľby. Ale po nich ostane zas len ticho a vietor sľubov odveje mimo hraníc Slovenska a časom na to každý zabudne.

A opäť budeme svedkami čiernych stavieb, nepotrestaných skutkov, úmrtí, ktoré sú podľa úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v poriadku, úplatkárstiev, protekcií a rodinkárstiev. A Slovák, ktorému to bude všetko jedno, pretože si povie? Či je tam modrý alebo červený, je to jedna banda a jemu to chlieb a prácu nedá. Nedá, to je pravda, pretože toto si musíme vybojovať! Ukázať, že sme národ, čo si nenechá kydať na hlavu. Tak sa už zobuďme, pretože bude horšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?