Už viackrát som písal, že aké praktiky sa robia na Slovensku v rámci príjmania do zamestnania. Že človek si musí pred tým naštudovať zákerné otázky HR, že sa musí nadopovať utlmovákom, pretože je psychicky nad dne je každému jasné. Čo chcem ale povedať? Zhrniem to do pár bodov.
Testovanie, testovanie a testovanie.
Každý si tým prešiel, človek sa ráno pripraví a ide na pohovor. Je doba moderná, takže Vás nemôže prekvapiť, že namiesto vrúcneho rozhovoru (česť výnimkám) Vás nejaký človek posadí za stôl, položí test a ide preč. To je ten lepší prípad, ten horší je, že tam s Vami sedí a hypnotizuje Vás. Cítite sa nervózny. Prvý test máte za sebou, do ruky dostane ďalší a ďalší. Píp. Časomiera ukončuje túto popravu. Test sa bude vyhodnocovať x týždňov a nakoniec Vás aj tak nevezmú. Medzitým musíte platiť nájom, hladujete, to, že ste skončili školu a môžete odrobiť vďaka Richterovi na dohodu len x hodín a brigáda žiadna, bo nie ste študentom nikoho nezaujíma.
Druhé kolo.
Paráda, vyhral som, prešiel som testom, pretože v ponuke práce nebolo Excel pokročilý alebo expert, ale ja som sa aj tak pripravil a naučil sa logické funkcie a prepájanie pomocou kontingenčnej tabuľky, uspel som, s čím nepočítali, pretože už majú aj tak svojho „známeho“. Nasleduje možno test z jazyka, kde sú pipky naučené pár viet a predpokladané odpovede, ale keďže ste z angličtiny skúsený a odpoviete inak, to ich zabije, výsledkom bude to, že ste neuspeli, pretože neviete po anglicky. Viete, ale nie to, čo oni, lebo oni boli v USA, fíííha, v USA, ale to, že tam predávali zmrzlinu a utierali dlážku, to odborníka z jazyka nespraví. Nevadí, že Vy máte certifikáty zo zahraničia, nevadí, že s Vami robí lektor z Írska kurzy, aby Vás pripravil na možné záľudnosti firemných jazykových odborníkov.
Tretie kolo.
Tak sme čírou náhodou úspešne zvládli test z anglického, čínskeho, ruského a francúzskeho alebo talianskeho jazyka. Máme vyhrané, veď už s nami ide robiť pohovor sám šéf. To, že už čakám 4 mesiace na výsledky nevadí. Hladujem stále, od rodičov v prípade, že sú na tom finančnej dobre, som si vypýtal už okolo 1000Eur, čo dlhujem na nájomnom a za návštevu psychoterapeuta a nejaké tie lieky na nervy, ak nespadnem medzitým na dno, že začnem chlastať. Posledná otázka od šéfa, čo má na ruke hodinky s minimálnou hodnotou cez 3500 Eur je platová. Koľko si pýtate alebo na koľko sa ceníte? BACHA! Čím viac si pýtate, tak tým menšia šanca je túto pozíciu dostať. To nič neznamená, že Vy prejdete x kolami, musíte vedieť zostrojiť perpetum mobile a vytvoriť manuál k tomu v latinčine a keďže sme na Slovensku, viac ako 400 Eur v čistom nedostanete. Nedajbože, že pred Vami si niekto vypýta len 300Eur. Automaticky ste skončili a Vy môžete absolvovať kolá na novo.
A čo dodať na záver? Aké poučenie z tohto plynie? Sme na Slovensku a to Vám musí stačiť. Že zažívate mobbing už pri pohovore asi nemusím hovoriť. Že musíte vedieť všetko a dostane za to mizerný plat, hovoriť nemusím. Že musíte prejsť x kolami čo je pre človeka stresujúce, hovoriť nemusím. Ako to bolo dávnejšie? Jedno kolo, skoro žiadne testy, veď človek sa naučí a vysvetlia mu to. Kedysi dávno sa dávali človeku šance, z ktorých vznikol ten, čo dnes kladie na nových ľudí nezmyselné a niekedy až nereálne požiadavky. Takže dajme ľuďom šancu Vážení zamestnávatelia a netrápte ich zbytočne testami a xy výberovými kolami. A keď už prejdú tým nezmyslom, aspoň im dajte k tomu adekvátny plat. Inak sa stane to, že úrady práce vykazujú skoro 15% nezamestnanosť. Ale nie je to len tým, že je práce nedostatok. Je to aj tým, že sa ľuďom šanca zamestnať jednoducho nedá, pretože sú demotivovaný rodinkárstvom, mobbingom a nezmyslami, čo vymýšľajú ľudia na základe pozorovaní zo zahraničia, kde sú úplne iné podmienky a iná filozofia a verte, že dnes by takýto ľudia pohovormi neprešli.
